Človek Choreograf
Narodil sa 10. septembra 1922 a vyrastal v Muránskej Lehote. Rázovitý kraj pod Muráňom – malebné údolia, rozsiahle lúky, pasúce sa ovce – kraj ako stvorený pre vnímavú dušu človeka, ktorý dokáže absorbovať krásno prírody i života dedinského ľudu. Kumšt jeho tvorby – choreografické umenie – sa postupne dynamicky rozvíjal. To podnietilo záujem rôznych folklórnych súborov na Slovensku o jeho prácu. V roku 1967 z množstva ponúk, v ktorej bol i SĽUK, dal prednosť Dubnici nad Váhom a FS Vršatec. Tu našiel kolektív mladých ľudí, ktorí ho inšpiroval k aktívnej tvorbe, ale aj „materiál“, ktorý mohol modelovať do svojich predstáv. Vo svojej práci si uvedomoval, že nemôže budovať svoj umelecký rukopis izolovane, bez konfrontácie a umeleckej diskusie s osobnosťami, ktorých tvorbu poznalo celé Slovensko. Túto skutočnosť potvrdzujú jeho poznámky, v ktorých sa objavujú mená Ladislav Leng, Svetozár Stračina, Pavol Tonkovič, Ondrej Demo, Pavel Bútor, Jozef Majerčík, Viliam Gruska, Kulich, Martin Ťapák, Roháč, Vladimír Kyseľ, Štefan Zima, Ján Jamriška, Juraj Kubánka, Štefan Nosáľ, Igor Kovačovič a ďalší. Tak vzniklo nespočetné množstvo choreografií, spevov a hudobných čísel v jeho úprave. „Podnety k jeho tvorbe prichádzali veľmi rýchlo. Jeho inšpirácia nemala hraníc, čo sa prejavovalo i v rôznych variantoch pri spracovávaní ľudových piesní a tancov. Tanec vytvoril a vo chvíli ho zmenil, aby bol ešte pútavejší a zaujímavejší pre obecenstvo. Na jeho nové a nové tance sme sa tešili a dychtivo sme ich očakávali. Pre náš súbor urobil mnoho choreografií – tancov, spevných či hudobných čísel,“ takto si spomína na Mikiho, ako ho familiárne nazývali vršačiari, Imrich Tinath, bývalý tanečník, organizačný vedúci a zakladateľ FS. Vedúcim FS Vršatec bol od roku 1967 až do roku 1985 a jeho tvorba dodnes pretrváva v jadre repertoáru súboru. Mikuláš Senko – zomrel v roku 1990 vo veku 68 rokov. Úctu k tomuto vzácnemu človeku prejavuje Dubnica nad Váhom prostredníctvom Dubnického folklórneho festivalu s medzinárodnou účasťou, ktorého základným kameňom je Súťaž o Cenu Mikuláša Senka. Mikuláš Senko je tiež Osobnosť mesta Dubnica nad Váhom.
Súťaž o Cenu Mikuláša Senku
Od roku 1997 do 2013 sa súťaž konala v troch kategóriách v opakujúcich sa trojročných intervaloch: I. Veľké choreografie, II. Programové bloky, III. Folklórne skupiny. Podmienkou bolo využitie tradičného ľudového tanca ako súčasti tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, inak výber súťažnej choreografie nebol ničím obmedzený. Rozhodujúcim kritériom boli dej a prvky humoru. Výber prebiehal v dvoch stupňoch: 1. Výber na základe audiovizuálnych nahrávok, 2. Súťaž.
Od roku 2013 v spolupráci s Folklórnou úniou Slovenska a Národným osvetovým centrom v Bratislave bol zavedený nový koncept súťaže. Odbornou porotou sú hodnotené 40 – 45 minútové programy folklórnych súborov obsahujúce podľa vlastného uváženia pomer tanečných, speváckych, hudobných, hudobno-speváckych, či hovorených vstupov. Podmienkou je spracovať materiál vychádzajúci z ľudovej kultúry z územia Slovenska, prednostne z vlastného kraja pôsobenia súboru. Súťaže sa môže zúčastniť maximálne 8 súborov reprezentujúcich jednotlivé kraje Slovenska. Hodnotené sú: výber materiálu a dramaturgia, tanečná interpretácia, choreografia, hudobná úprava, hudobná interpretácia, spev, výtvarná stránka, réžia, celkový umelecký dojem.
Od roku 2016 je udeľovaná Cena Mikuláša Senku laureátovi festivalu z hosťujúcich slovenských folklórnych súborov.
Cena Mikuláša Senku
Autor ceny výtvarník Vladimír Kubovčiak vychádzal pri tvorbe návrhu z dlhoročného vzájomného priateľstva s Mikulášom Senkom a dôverného poznania jeho životných peripetií. Hlavnými kompozičnými sú symbol samorastu v spodnej časti, samostatné hľadanie, formovanie ako skúsenosť a tvorivé ucelenie v časti vrchnej. Rezbár Pavol Ondrejec vynikajúco stvárnil predstavu výtvarníka v dreve. Víťazný súbor získa kópiu Ceny a jeho meno je vyryté do dosky, ktorá je súčasťou Ceny Mikuláša Senku.